Úpal a úžeh sú dve formy prehriatia organizmu: úpal vzniká aj bez priameho slnka, napríklad v rozpálenom byte alebo pri námahe, úžeh spôsobí slnko pražiace na hlavu. Prvá pomoc je pri oboch rovnaká: chlad, vyzliecť, postupne ochladzovať a podávať tekutiny po malých dávkach. Keď sa stav do pol hodiny nezlepší, človek je zmätený, má kŕče alebo stráca vedomie, volajte 155 alebo 112. Rady vychádzajú z odporúčaní Úradu verejného zdravotníctva SR, NHS, WHO a lekárskej príručky MSD Manual.
V skratke
- Úpal je prehriatie celého tela aj bez slnka, úžeh je prehriatie vplyvom slnečného žiarenia.
- Typické príznaky: bolesť hlavy, nevoľnosť, závraty až mdloby, rýchly a povrchný dych, rýchly pulz, zvýšená teplota, zvracanie.
- Prvá pomoc: chladná vetraná miestnosť, vyzliecť nepotrebné oblečenie aj topánky, chladiť obkladmi, piť po dúškoch.
- Hranica 30 minút: keď sa človek po pol hodine v chlade necíti lepšie, ide o naliehavý stav.
- Volajte 155 alebo 112 pri zmätenosti, kŕčoch, bezvedomí alebo horúcej koži bez potu.
- Najviac ohrození sú malé deti, ľudia nad 65 rokov, chronicky chorí a ľudia na niektorých liekoch.
Aký je rozdiel medzi úpalom a úžehom
Úrad verejného zdravotníctva SR rozlišuje oba stavy podľa príčiny. Úpal je prehriatie organizmu, ktoré vzniká aj bez priameho slnečného žiarenia. Stačí horúci deň v nevetranom byte, práca v dusnej hale alebo beh na asfalte v tieni. Úžeh je prehriatie vplyvom slnečného žiarenia, typicky keď vám slnko dlho svieti na nechránenú hlavu a šiju. V praxi sa oba stavy často prekrývajú, a preto aj prvá pomoc vyzerá pri oboch rovnako.
Prečo sa úžeh môže ozvať až v noci
Pri úpale prichádzajú ťažkosti zvyčajne rýchlo, ešte počas pobytu v horúčave. Úžeh je zradnejší. Regionálne úrady verejného zdravotníctva upozorňujú, že sa môže prejaviť až s odstupom niekoľkých hodín, napríklad večer alebo v noci po dni na pláži. Okrem bežných príznakov prehriatia sa môže objaviť stuhnutá šija a zvracanie, ktoré pripomínajú zápal mozgových blán. Ak sa takéto ťažkosti objavia po dni na slnku, neodkladajte ich ako bežnú únavu.
Slovenské pojmy verzus anglické
Zahraničné zdroje delia prehriatie inak, podľa závažnosti. NHS hovorí o vyčerpaní z tepla (heat exhaustion), ktoré sa pri ochladení zvyčajne upraví, a o heatstroke, ktorý je život ohrozujúci. Slovenské slová úpal a úžeh opisujú, odkiaľ teplo prišlo, nie ako vážne to je. Ľahký úpal aj ľahký úžeh teda zodpovedajú vyčerpaniu z tepla. Ťažký stav s poruchou vedomia je bez ohľadu na príčinu urgentný prípad pre záchranku.
Úpal a úžeh: príznaky, ktoré treba poznať
Podľa ÚVZ SR sa prehriatie prejavuje bolesťami hlavy, nevoľnosťou, mdlobami až závratmi, povrchným a zrýchleným dýchaním, zrýchleným pulzom, zvýšenou teplotou a zvracaním. NHS pridáva únavu, kŕče v rukách, nohách a bruchu, silný smäd, podráždenosť a nadmerné potenie s bledou, vlhkou kožou. Tieto príznaky sú ešte varovné. Telo sa snaží teplo odviesť potom, a keď mu pomôžete chladom a tekutinami, zvyčajne to zvládne bez lekára.
Varovné signály ťažkého stavu
Situácia sa mení, keď telo prestane teplo zvládať. NHS uvádza ako znaky ťažkého prehriatia veľmi vysokú teplotu, horúcu kožu bez potenia, rýchly dych a rýchly tep, zmätenosť a nepokoj, kŕče a stratu vedomia. MSD Manual opisuje tento stav ako teplotu tela zvyčajne nad 40 °C spolu s poruchou funkcie mozgu. Nad 41 °C riziko poškodenia orgánov ďalej rastie. Postihnutý si pritom často sám neuvedomuje, že má vysokú teplotu.
Kľúčové pravidlo: úpal alebo úžeh, pri ktorom je človek zmätený, nereaguje, má kŕče alebo prestane sa potiť, je naliehavý stav a patrí záchranárom, nie domácej liečbe. WHO označuje ťažké prehriatie za naliehavý stav s vysokou úmrtnosťou. Podľa MSD Manual môže poškodiť srdce, pľúca, obličky, pečeň aj mozog.
Prvá pomoc pri úpale a úžehu krok za krokom
ÚVZ SR odporúča postihnutého premiestniť do chladného prostredia, najlepšie do chladnej miestnosti s vetraním. Ak je vonku, stačí najbližší hustý tieň. Vyzlečte mu nepotrebné oblečenie vrátane topánok a ponožiek, aby telo mohlo odovzdávať teplo. Ak je v bezvedomí, ale dýcha, uložte ho do stabilizovanej polohy, ktorú ÚVZ SR tiež uvádza.
Chladenie: postupne, nie šokom
ÚVZ SR odporúča chladiť postupne, radšej obkladmi než sprchou alebo kúpeľom. Vlhké chladné uteráky meňte vždy, keď sa zohrejú. NHS radí pokožku postriekať alebo potierať chladnou vodou a ovievať. Pomôžu aj chladiace vrecká zabalené v utierke, priložené do podpazušia alebo na krk. Ventilátor je dobrý pomocník, len by mal byť čistý, takže sa oplatí pred letom vedieť, ako vyčistiť mriežku aj lopatky ventilátora.
Tekutiny po malých dávkach
Tekutiny podávajte podľa ÚVZ SR po malých množstvách, najlepšie lyžičkou, nie celý pohár naraz. NHS odporúča vodu, prípadne izotonický nápoj alebo rehydratačný roztok z lekárne, ktorý nahradí soli stratené potom. Ako vyzerá rozumný denný príjem tekutín mimo horúčav, rozoberá článok o tom, ako dodržiavať správny pitný režim.
Čo nerobiť
MSD Manual upozorňuje, že pri prehriatí nepomôžu lieky na horúčku, ako aspirín alebo paracetamol, pretože sú určené na teplotu pri infekcii. Zmäteného človeka, ktorý nespolupracuje, neponárajte do vody, hrozí utopenie. NHS radí, aby človek s príznakmi ťažkého prehriatia neviezol sám seba autom na pohotovosť.
Kedy volať 155 alebo 112
NHS uvádza užitočnú hranicu: vyčerpanie z tepla zvyčajne nepotrebuje záchranku, ak sa človek dokáže do 30 minút ochladiť a začne sa cítiť lepšie. Ak je mu po pol hodine odpočinku v chlade stále zle, volajte pomoc. ÚVZ SR odporúča pri zhoršení stavu linku 155 alebo 112. Okamžite volajte aj pri horúcej koži bez potu, zmätenosti, kŕčoch alebo strate vedomia. Do príchodu záchranárov pokračujte v chladení.
| Situácia | Čo robiť | Zdroj |
|---|---|---|
| Bolesť hlavy, nevoľnosť, potenie, smäd | Chlad, vyzliecť, obklady, tekutiny po dúškoch | ÚVZ SR, NHS |
| Zlepšenie do 30 minút | Odpočinok v chlade a ďalej piť | NHS |
| Bez zlepšenia po 30 minútach | Volať 155 alebo 112 | NHS, ÚVZ SR |
| Horúca koža bez potu, zmätenosť, kŕče | Okamžite 155 alebo 112, chladiť ďalej | NHS |
| Teplota tela nad 40 °C s poruchou vedomia | Život ohrozujúci stav, záchranná služba | MSD Manual |
| Bezvedomie s dýchaním | Stabilizovaná poloha, 155 alebo 112 | ÚVZ SR |
Kto je ohrozený najviac
NHS radí sledovať najmä deti, starších ľudí a ľudí s dlhodobými chorobami, ako je cukrovka alebo choroby srdca. WHO medzi rizikové skupiny zaraďuje ľudí nad 65 rokov, ľudí žijúcich osamote, ľudí so zdravotným postihnutím a s chorobami srdca, pľúc a obličiek. Ako rizikové uvádza aj cukrovku, demenciu a choroby dýchacích ciest. MSD Manual dopĺňa obezitu a tehotenstvo. Ohrození sú aj tí, ktorí sa v horúčave namáhajú.
Deti a autá
ÚVZ SR odporúča, aby deti mladšie ako jeden rok neboli vôbec vystavené priamemu slnku. Kočík chráňte slnečníkom alebo clonou, nie plienkou prehodenou cez striešku kočiara. Deti do šiestich mesiacov sa podľa úradu nenatierajú krémami s ochranným faktorom. WHO aj MSD Manual zdôrazňujú, že deti ani zvieratá sa nesmú nechávať v zaparkovanom aute. Rovnaké riziko platí pre psov, ako opisuje článok o tom, prečo pri cestovaní so psom hrozí prehriatie.
Seniori v rozpálenom byte
MSD Manual opisuje typický scenár u starších ľudí: prehriatie sa vyvíja niekoľko dní v nevetranej miestnosti bez klimatizácie. Ak máte v rodine seniora, ktorý žije sám, v horúcich dňoch mu volajte alebo ho navštívte. WHO odporúča práve pravidelné kontroly ľudí nad 65 rokov a ľudí, ktorí žijú osamote.
Športovci a ľudia pracujúci vonku
Druhý typický scenár je opačný. Podľa MSD Manual vzniká ťažké prehriatie po hodinách intenzívnej námahy v horúcom a vlhkom počasí, najmä u mladých športovcov, vojakov a ľudí v ochrannom oblečení. Telo vtedy nestíha odvádzať teplo, ktoré pri námahe vzniká. WHO preto radí vynechať namáhavú činnosť v najteplejšej časti dňa. ÚVZ SR odporúča fyzicky náročnú aktivitu presunúť na skoré ranné hodiny.
Lieky, ktoré zvyšujú riziko prehriatia
Americké CDC upozorňuje, že niektoré lieky ovplyvňujú, ako telo zvláda teplo. Diuretiká, ACE inhibítory a sartany na tlak môžu znížiť pocit smädu. Antipsychotiká, anticholinergiká a stimulanciá zasahujú do riadenia telesnej teploty. Niektoré antidepresíva menia potenie. Nesteroidné protizápalové lieky, betablokátory a preháňadlá môžu prispieť k strate tekutín a poklesu tlaku. Pri líthiu hrozí pri dehydratácii jeho vyššia koncentrácia v krvi.
Lieky nevysadzujte sami
CDC zdôrazňuje, že lieky sa nemajú náhle vysadiť bez plánu. Ak užívate niektorý z uvedených liekov, poraďte sa s lekárom alebo lekárnikom, ako postupovať v horúčavách. CDC tiež radí nenechávať lieky v aute ani na inom mieste, ktoré sa silno zohreje. Pri inzulíne je to obzvlášť dôležité, podrobnosti nájdete v článku o tom, ako skladovať inzulín v teple.
Ako úpalu a úžehu predchádzať
ÚVZ SR odporúča obmedziť pobyt vonku medzi 10. a 16. hodinou a robiť časté prestávky v tieni. Vonku noste vhodnú pokrývku hlavy, slnečné okuliare a používajte opaľovací krém s vysokým ochranným faktorom. Oblečenie má byť ľahké, vzdušné, voľnejšieho strihu, skôr svetlých farieb a z prírodných materiálov. Syntetika podľa úradu bráni odparovaniu potu. Viac o rozumnom pobyte na slnku nájdete v článku čo je dôležité vedieť o opaľovaní.
Päť krokov, keď niekomu prišlo zle z horúčavy
- Presuňte ho do chladnej vetranej miestnosti alebo do hustého tieňa.
- Vyzlečte mu nepotrebné oblečenie vrátane topánok a ponožiek.
- Chlaďte postupne vlhkými obkladmi, chladiacim vreckom v utierke na krku a ovievaním.
- Podávajte vodu alebo rehydratačný roztok po malých dávkach, najlepšie lyžičkou.
- Ak sa do 30 minút nezlepší, je zmätený, má kŕče alebo stráca vedomie, volajte 155 alebo 112.
V zime hrozí opačný problém, keď telo stráca teplo príliš rýchlo. Čo robiť pri omrznutých prstoch a podchladení, vysvetľuje článok o tom, ako vyzerá prvá pomoc pri omrzlinách.
Prehriať sa dá aj v saune, najmä po alkohole alebo pri príliš dlhom pobyte. Ako si ju užiť bezpečne, zhŕňajú pravidlá saunovania s teplotami, dĺžkou kola a situáciami, keď saunu radšej vynechať.
Časté otázky
Aký je rozdiel medzi úpalom a úžehom?
Úpal je prehriatie celého organizmu, ktoré vzniká aj bez priameho slnka, napríklad v horúcej miestnosti alebo pri námahe. Úžeh spôsobuje slnečné žiarenie dopadajúce najmä na hlavu a šiju. Príznaky aj prvá pomoc sú pri oboch veľmi podobné.
Môže sa úžeh prejaviť až večer alebo v noci?
Áno, úžeh sa môže prejaviť s odstupom niekoľkých hodín po pobyte na slnku. Okrem bolesti hlavy a nevoľnosti sa môže objaviť stuhnutá šija a zvracanie. Pri takýchto príznakoch po dni na slnku vyhľadajte lekára.
Môžem pri úpale dať paracetamol alebo ibuprofén?
Lieky na horúčku pri prehriatí nepomáhajú, pretože vysoká teplota nevzniká infekciou. MSD Manual výslovne odporúča nepodávať aspirín ani paracetamol. Účinná je len fyzická pomoc, teda chlad, obklady a tekutiny.
Kedy treba pri úpale volať 155?
Volajte 155 alebo 112, keď sa stav po 30 minútach v chlade nezlepší alebo sa zhoršuje. Okamžite volajte pri zmätenosti, kŕčoch, strate vedomia alebo horúcej koži, ktorá sa prestala potiť. Do príchodu záchranárov pokračujte v chladení.
Prečo sa pri úpale nemá človek hneď osprchovať studenou vodou?
ÚVZ SR odporúča ochladzovať postupne, radšej obkladmi než sprchou alebo kúpeľom. NHS k tomu radí pokožku potierať chladnou vodou a ovievať. Chladiace vrecko zabalené v utierke môžete priložiť na krk alebo do podpazušia.
Zdroje
- ÚVZ SR: v horúčavách netreba podceňovať riziká (teraz.sk)
- NHS: Heat exhaustion and heatstroke (nhs.uk)
- MSD Manual: Heatstroke (msdmanuals.com)