Zvyky na Štedrý deň: oblátky, med a miesto navyše

Zvyky na Štedrý deň v slovenskej tradícii: reťaz okolo stola, peniaze pod obrusom a jablko s hviezdičkou. Čo sa jedlo, veštilo a nesmelo robiť.

Zvyky na Štedrý deň sa na Slovensku od rána až do neskorej noci točili okolo pôstu, prestretého stola a večere, ktorá sa začínala oblátkami s medom a cesnakom. Naši predkovia verili, že 24. december má magickú moc a že to, čo sa v ten deň urobí, ovplyvní celý nasledujúci rok. Pod obrus preto dávali peniaze či obilie, okolo stola ovinuli reťaz a z jablka veštili zdravie. Prečítajte si, ako deň prebiehal, čo sa jedlo a čo sa nesmelo.

V skratke

  • Pôst: katolíci držali pôst do večera, večera sa začínala pri východe prvej hviezdy.
  • Stôl: pod obrusom peniaze, obilie alebo rybie šupiny, okolo nôh stola reťaz, pod stolom sekera a slama.
  • Začiatok večere: modlitba, oblátky s medom a cesnakom, krížik z medu na čele.
  • Jablko: rozkrojilo sa a dostal ho každý člen rodiny, hviezdička v jadre veštila zdravie.
  • Jedlo: pôstne, bez mäsa; vyprážaná ryba je nový zvyk.
  • Zákazy: nič nepožičiavať, nevstávať od stola, prvou návštevou nemala byť žena.

Ako prebiehal Štedrý deň

Vilija, Kračún a Badňak

Dnešný Štedrý deň mal v minulosti viacero mien, často nárečových. Slovenská Wikipédia aj tlačová agentúra SITA uvádzajú názvy Vilija, Kračún a Badňak, pre samotný večer sa používalo aj označenie Svätý večer. Ľudia verili v čarovnú moc tohto dňa a mnohé zvyky siahajú do predkresťanských čias. Ich spoločným cieľom bolo zabezpečiť pre rodinu dobrý rok, teda zdravie, úrodu, zdravý dobytok a dostatok peňazí.

Pôst až do prvej hviezdy

Katolícke rodiny počas Štedrého dňa držali pôst a jedlo prišlo na stôl až večer. Podľa tradície sa večera začínala vtedy, keď na oblohe vyšla prvá hviezda, a v niektorých obciach jej príchod ohlasovali zvony. Evanjelici sa pred Vianocami nepostili, a preto mávali pred sviatkami zabíjačku a na ich stole sa objavovali aj klobásy či kapustnica s mäsom.

Ochrana stromov, dobytka a domu

Ráno patrilo obradom, ktoré mali chrániť hospodárstvo. Podľa TASR gazda obaľoval ovocné stromy slamou, aby aj ony pocítili teplo Vianoc a dobre rodili. Dobytku sa dávala oblátka natretá cesnakom, ktorá ho mala chrániť pred chorobami. Gazdiná kreslila cesnakom kríže na dvere, okná, bránu aj maštaľ, aby do domu nevnikli strigy a zlí duchovia. Podobné ochranné zvyky poznal aj predvianočný čas, o ktorom píšeme v článku o tom, aké zvyky sa viazali na Luciu.

Upratovanie a výzdoba

Celý deň sa v domácnosti varilo, upratovalo a chystal sa stôl. Izby sa zdobili zelenou čečinou a nad stolom visel stromček alebo zdobená vetvička. Vianočný stromček v dnešnej podobe prišiel na vidiek až neskôr, najprv sa rozšíril v mestách. Starší slamený stromček nad stolom zdobili prevažne prírodné ozdoby a ovocie. Ak chcete ozdobiť stromček podobne skromne, môžete siahnuť napríklad po ozdobách zo slaného cesta, ktoré zvládnu vyrobiť aj deti.

Čo sa na Štedrý deň nesmelo

Etnologička Katarína Nádaská opisuje, že z domu sa v tento deň nesmelo nič požičiavať, ani jedlo, ani predmety, pretože vec sa mohla vrátiť začarovaná. Ženy nemali chodiť po susedoch. Za nežiaduce sa považovalo aj to, aby bola prvou návštevou v dome žena, lebo to vraj prinášalo smolu. Na Štedrý deň sa podľa tradície nechodilo ani na návštevy, ľudia ich v tento deň neočakávali.

Prestretý stôl a predmety pod obrusom

Obrus, obilie a peniaze

Stôl bol stredobodom celého večera. Etnologička Lívia Oršulová z Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi pre TASR vysvetlila, že stál v kultovom kúte prednej izby a bežne sa neprikrýval, no na Štedrý večer dostal obrus. Pod obrus sa kládlo obilie ako znak hojnosti, v mestách skôr peniaze alebo šupiny z rýb. Mali zabezpečiť zdravie a dostatok peňazí v nasledujúcom roku. Na stole nesmel chýbať chlieb ako dar Boží.

Reťaz, sekera a slama pod stolom

Okolo nôh stola sa ovinula reťaz a každý, kto pri stole sedel, si na ňu položil nohy. Podľa Oršulovej sa mala jej pevnosť preniesť na rodinu, aby zostala súdržná a nerozhádala sa. Pod stôl sa dávala sekera alebo iné železné náradie, ktoré malo posilniť zdravie. Slama či seno na zemi pripomínali, že Ježiš sa narodil v maštali na slame.

Sviečka a miesto navyše

Na stole horela sviečka, ktorú zapálili po východe prvej hviezdy. Na jej plameň sa dávalo pozor, pretože ak zhasol, veštilo to podľa povery nešťastie či úmrtie v rodine. Popri sviečke a chlebe patril na stôl podľa Oršulovej aj modlitebník, neskôr betlehem. Mnohé rodiny prestierali o jeden tanier viac. Patril nečakanému pocestnému alebo zosnulým príbuzným, na ktorých sa v tento večer spomínalo.

Ktoré zvyky na Štedrý deň patria k večeri

Modlitba, oblátky s medom a cesnakom

Večera sa začínala modlitbou najstaršieho člena rodiny, v nenábožných rodinách prípitkom. Etnologička Marta Botiková z Univerzity Komenského pre SITA uviedla, že potom prišli na rad tenké oblátky s medom a cesnakom. Oblátka zastupovala chlieb a pripomínala hostiu. Med symbolizoval sladkosť života a všetko dobré, cesnak chránil pred chorobami a zlými silami. Hlava rodiny často urobila každému medom krížik na čelo, aby bol celý rok zdravý.

Jablko rozkrojené pre celú rodinu

Po oblátkach nasledovalo jablko. Gazda vybral najkrajšie, rozkrojil ho a každý dostal kúsok. Rovnako ako kúsky tvoria celé jablko, tak mali členovia rodiny tvoriť jeden celok. Podľa Oršulovej kto počas roka zablúdil alebo zišiel z cesty, mal si spomenúť, s kým jablko jedol, a títo ľudia ho mali priviesť späť. Jadro v tvare hviezdičky veštilo zdravie pre celú rodinu.

Koľko chodov mala štedrá večera

Počet chodov sa líšil podľa regiónu a vierovyznania, preto jediné správne číslo neexistuje. Podľa Nádaskej sa na východnom Slovensku v prvej polovici 20. storočia podávalo až dvanásť jedál, jedno za každý mesiac. Na strednom a západnom Slovensku to bývali tri, šesť alebo deväť chodov, teda čísla s magickým významom. Porcie boli malé, každý mal ochutnať lyžičku či dve z každého jedla a všetko uvarené sa muselo zjesť.

Čo sa jedlo na štedrú večeru

Polievka: kapustnica nebola všade

Na Štedrý deň sa jedávalo pôstne jedlo, mäso prišlo na rad až na Božie narodenie. Polievka bola podľa Botikovej väčšinou kyslá, kapustová alebo šošovicová, na Žitnom ostrove rybacia. V okolí Trnavy sa varila šošovicová, fazuľová či hrachová polievka alebo kapustnica bez mäsa. Kapustnica v dnešnej podobe nebola podľa Nádaskej všade tradičná a rozšírila sa neskôr. Evanjelici ju pripravovali s mäsom a klobásou zo zabíjačky.

Opekance, pupáky a bobáľky

Po polievke nasledovali múčne jedlá. Opekance boli podľa etnologičky Kataríny Slobodovej Novákovej malé buchtičky z kysnutého cesta, ktoré sa poliali mliekom a posypali medom a makom. V rôznych regiónoch sa im hovorí aj pupáky alebo bobáľky. Na stole bývali aj kaše sladené medom, kukuričná kaša, pirohy s bryndzou alebo zemiakmi a záviny. Každé jedlo pritom podľa Nádaskej nieslo prianie, napríklad zdravia, bohatstva alebo zdravého dobytka.

Ryba prišla až neskôr

Vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom pôsobí ako stará tradícia, no etnologičky sa zhodujú, že ide o najmladšie vianočné jedlo, ktoré sa na štedrovečernom stole rozšírilo až v 20. storočí. Ryby sa však do pôstnej večere hodili aj skôr a boli zároveň starým kresťanským symbolom. Katolíci, ktorí podľa Nádaskej držali pôst počas celého adventu, mali ryby na stole častejšie a pripravovali ich na mnoho spôsobov, varené, pečené, solené či sušené.

Veštby a povery počas večere

Jablko, orechy a sviečka

Večer bol plný drobných veštieb. Po jedle sa lúskali orechy a krájali jablká a podľa nich sa predpovedalo, aký bude nasledujúci rok. Jablko s jadrom v tvare hviezdičky sľubovalo zdravie. Sledoval sa aj plameň sviečky na stole. Podobne ako pri ľúbostných veštbách na Ondreja išlo o snahu nahliadnuť do budúcnosti, len na Štedrý večer sa netýkala ženíchov, ale skôr zdravia a súdržnosti celej rodiny.

Od stola sa nevstávalo

Počas večere nesmel nikto vstať od stola, ani gazdiná. Podľa povery mal ten, kto vstal, do roka zomrieť. Rodina mala zostať pokope od prvej oblátky až po posledné jedlo, čo malo zaručiť jej súdržnosť. Omrvinky zo stola sa nevyhadzovali, podľa liptovskej etnologičky Ivety Zuskinovej sa spálili v peci alebo odložili a na jar zasiali do prvej brázdy, aby bola dobrá úroda.

Po večeri: koledníci a polnočná omša

Vinšovníci a pastieri

Po večeri chodili po dedine koledníci a vinšovníci, ktorí domácim priali zdravie a úrodu. Gazdovia ich obdarovali orechmi, koláčmi či jablkami. Na Liptove podľa Zuskinovej prichádzali počas Štedrého dňa aj pastieri s vinšom a gazdovia ich bohato pohostili. Samotná štedrá večera však bola podľa TASR výlučne rodinnou záležitosťou. Darčeky podľa etnologičky Slobodovej Novákovej v minulosti zvykom neboli a rodiny si večer spríjemňovali aj divadielkami a hrami. O ďalšom decembrovom sviatku, ktorý sa spája s deťmi, píšeme v článku o tom, aké sú mikulášske tradície na Slovensku.

Polnočná omša

Štedrý deň uzatvára advent a vrcholom večera bola pre veriace rodiny polnočná omša, ktorou sa začína slávenie Vianoc. Do kostola sa odchádzalo pred polnocou. Podľa etnologičky Slobodovej Novákovej sa po návrate z kostola v niektorých rodinách jedlo mäso, ktoré sa cez pôstny deň nesmelo. Mäso sa totiž podľa etnologičky Botikovej podávalo až na Božie narodenie. Botiková zároveň pripomína, že sviatky nie sú nemenné a na vidieku sa slávili inak než v mestách.

Päť zvykov na Štedrý večer, ktoré si môžete pripomenúť aj dnes

  1. Oblátky s medom a cesnakom: na začiatok večere, každý aspoň kúsok.
  2. Krížik z medu na čelo: prianie zdravia od najstaršieho člena rodiny.
  3. Rozkrojené jablko: jeden kúsok pre každého ako symbol súdržnosti.
  4. Prestretý tanier navyše: pre nečakaného hosťa alebo na pamiatku blízkych.
  5. Prírodná výzdoba: čečina a jablká; pred zdobením stačí vyčistiť umelý vianočný stromček od prachu.

Časté otázky

Aké sú tradičné zvyky na Štedrý deň na Slovensku?

K tradičným zvykom patrí pôst do večera, slávnostne prestretý stôl s peniazmi alebo obilím pod obrusom a reťazou okolo nôh stola. Večera sa začína modlitbou a oblátkami s medom a cesnakom. Rozkrojené jablko a orechy slúžili aj na veštby o zdraví v novom roku.

Kedy sa začína štedrá večera?

Podľa tradície sa štedrá večera začína pri východe prvej hviezdy na oblohe. Dovtedy katolícke rodiny držali pôst. V niektorých obciach ohlasovali začiatok večera aj zvony a až potom sa na stole zapálila sviečka.

Koľko chodov má mať štedrá večera?

Pevný počet neexistuje, líšil sa podľa regiónu a vierovyznania. Na východnom Slovensku sa podávalo až dvanásť jedál, jedno za každý mesiac, na strednom a západnom Slovensku skôr tri, šesť alebo deväť. Porcie boli malé, aby každý ochutnal z každého jedla.

Čo sa dáva pod obrus na Štedrý večer?

Pod obrus sa tradične dávali peniaze, aby rodine v novom roku nechýbali. Na vidieku sa kládlo aj obilie ako znak hojnosti, v mestách šupiny z rýb. Pod stôl patrila slama a sekera alebo iné železné náradie pre zdravie.

Prečo sa na Štedrý večer nesmie vstávať od stola?

Podľa povery mal ten, kto počas večere vstal od stola, do roka zomrieť. Platilo to pre všetkých vrátane gazdinej. Rodina mala zostať pokope, čo symbolizovalo jej súdržnosť v novom roku.

Zdroje

Leave a Reply