Jedovaté huby, ktoré na Slovensku zabíjajú, vedie muchotrávka zelená: jej jed amanitín ničí pečeň a prvé príznaky prichádzajú podľa Národného toxikologického informačného centra (NTIC) až 6 až 24 hodín po jedle. Pri akomkoľvek podozrení na otravu nečakajte, kým sa stav zlepší alebo zhorší, a hneď volajte NTIC alebo choďte k lekárovi. So sebou vezmite zvyšky húb, jedla alebo zvratky.
V skratke
- Najnebezpečnejšia: muchotrávka zelená, podľa prehľadu pre Českú lekársku komoru (ČLK) 80 až 90 % smrteľných otráv hubami v Európe.
- Znaky muchotrávky zelenej: blanitá voľná pošva pri báze, prsteň na hlúbiku a čisto biele lupene.
- Najčastejšia zámena: biela forma s pečiarkou ovčou, zelená forma s plávkami.
- Neskorý nástup je zlé znamenie: vracanie a hnačka po 6 a viac hodinách môžu znamenať amanitín.
- NTIC nonstop: +421 2 5477 4166 alebo +421 911 166 066.
Ktoré jedovaté huby spôsobujú najťažšie otravy
NTIC každý rok v lete a na jeseň eviduje niekoľko desiatok otráv hubami a v Bratislave ich v sezóne rieši takmer každý deň. Toxikológ Jiří Valenta z pražskej Všeobecnej fakultnej nemocnice ich v prehľade pre Českú lekársku komoru delí podľa toho, ktorý orgán jed poškodí a za aký čas.
Muchotrávka zelená: jedna plodnica stačí
Muchotrávka zelená (Amanita phalloides) rastie podľa NTIC od júla do októbra v listnatých aj ihličnatých lesoch. K smrteľnej otrave podľa českého prehľadu stačí asi 50 gramov húb, teda jedna plodnica. Smrtnosť otravy uvádza prehľad v rozmedzí 10 až 30 %. NTIC pripomína, že na Slovensku v rokoch 1990 až 2005 zomrelo po muchotrávke zelenej 16 detí, najviac vo veku do piatich rokov. Jed prechádza aj do materského mlieka.
Muchotrávka červená a tigrovaná
Muchotrávka červená (Amanita muscaria) a muchotrávka tigrovaná (Amanita pantherina) spôsobujú takzvaný pantherinový syndróm. Účinné látky sú kyselina ibotenová a muscimol, ktoré pôsobia na nervový systém. Podľa prehľadu ČLK sa po tráviacich ťažkostiach objaví nepokoj, vzrušenie, halucinácie, trasenie, svalové kŕče a neskôr spavosť až bezvedomie. Príznaky prichádzajú zvyčajne do troch hodín. Tigrovanú muchotrávku si ľudia mýlia s jedlými muchotrávkami a s bedľami, preto ich zber nechajte skúseným.
Pavučinovce, ktoré ničia obličky
Najzákernejší je pavučinovec, ktorý mykológovia poznajú pod latinským názvom Cortinarius orellanus (česky pavučinec plyšový). Jeho jed orelanín poškodzuje obličky a prvé vážne príznaky sa podľa českého prehľadu objavia až po niekoľkých dňoch, niekedy aj po viac ako dvoch týždňoch. Patrí k nim smäd, bolesť obličiek, únava a ubúdanie moču. Zlyhanie obličiek môže zostať trvalé. Človek si v tej dobe jedlo z húb s ťažkosťami často vôbec nespojí, preto lekárovi vždy povedzte, že ste jedli huby.
Huby, ktoré pokazia žalúdok
Do skupiny mierne jedovatých patrí podľa NTIC napríklad pečiarka páchnuca, ktorej dužina na reze sírovo žltne a vonia karbolom ako atrament, a muchotrávka slamovožltá. Hríb satanský vyvoláva kŕčovité dávenie, ktoré môže trvať až šesť hodín. Ľahkú otravu však spôsobia aj jedlé huby, ak ich jete surové, zle uskladnené alebo nedostatočne tepelne upravené. Pri tráviacom syndróme začínajú ťažkosti zvyčajne 20 minút až hodinu po jedle.
Ako spoznať muchotrávku zelenú a s čím sa zamieňa
Muchotrávku zelenú spoznáte podľa troch znakov naraz: blanitej voľnej pošvy pri báze hlúbika, prsteňa na hlúbiku a čisto bielych lupeňov. Žiadna z jedlých húb, s ktorými sa zamieňa, nemá všetky tri. Pošva sedí pri samej báze hlúbika, takže ak hubu odrežete vysoko nad zemou, najdôležitejší znak stratíte. Na určenie ju preto vyberte celú aj so spodnou časťou. Okrem zelenej existuje aj biela forma, ktorá je rovnako smrteľná.
Biela forma a pečiarka ovčia
Bielu formu muchotrávky si ľudia podľa NTIC najčastejšie pomýlia s pečiarkou ovčou. Rozdiel je v detailoch, ktoré pri rýchlom zbere ľahko prehliadnete. Pečiarka má prsteň, ale nemá pošvu. Jej lupene sú v mladosti bledé a v dospelosti čiernohnedé, kým muchotrávka má lupene biele po celý život. Pečiarka ovčia navyše na poranenej koži klobúka žltne a vonia anízom. Mladé plodnice, kde lupene ešte nestmavli, sú preto pre neskúseného hubára najrizikovejšie.
Zelené klobúky a plávky
Zelenú formu muchotrávky si hubári mýlia s plávkami. NTIC uvádza ako jedlú napríklad plávku trávovozelenú, ktorá nemá prsteň ani pošvu. Farba klobúka sama osebe nič nerozhodne, lebo zelené odtiene majú obe huby. Rozhoduje báza hlúbika a prsteň. Pravidlo je jednoduché: ak neviete hubu určiť s istotou, nezbierajte ju na jedenie.
Príznaky otravy hubami podľa času nástupu
Čas medzi jedlom a prvými ťažkosťami je pre lekára jedným z najdôležitejších údajov. Platí, že čím neskôr príznaky prídu, tým vážnejšia otrava hrozí. Tabuľka zhŕňa hlavné syndrómy podľa prehľadu ČLK, časy pri muchotrávke zelenej podľa NTIC. Slúži na orientáciu, nie na domácu diagnózu.
| Nástup príznakov | Typické príznaky | Jed | Príklad huby |
|---|---|---|---|
| 20 minút až 1 hodina | nevoľnosť, vracanie, hnačka, bolesť brucha | dráždivé látky | mnohé mierne jedovaté huby |
| okolo 30 minút po alkohole | sčervenanie, potenie, búšenie srdca, vracanie | koprín | hnojník atramentový |
| zvyčajne do 3 hodín | nepokoj, halucinácie, kŕče, spavosť | kyselina ibotenová, muscimol | muchotrávka tigrovaná a červená |
| 6 až 24 hodín | vracanie, hnačka, neskôr zlyhanie pečene a obličiek | amanitín | muchotrávka zelená |
| niekoľko dní, aj viac ako 2 týždne | smäd, bolesť obličiek, ubúdanie moču | orelanín | Cortinarius orellanus |
Zdanlivé zlepšenie pri muchotrávke
Otrava muchotrávkou zelenou má podľa českého prehľadu tri fázy. Najprv prídu prudké hnačky, vracanie, bolesti brucha a studený pot. Po nich nasleduje 24 až 48 hodín, keď sa človek cíti lepšie a myslí si, že má vyhraté. Pečeň sa však medzitým poškodzuje a okolo tretieho až piateho dňa nastupuje zlyhanie pečene a obličiek. Liečba má najväčšiu šancu, ak začne včas, prehľad ČLK uvádza terapeutické okno do 20 hodín.
Čo urobiť pri podozrení na otravu hubami
NTIC to hovorí jasne: pri každom podozrení na otravu hubami treba ihneď vyhľadať lekársku pomoc, a čím skôr k nej prídete, tým väčšia je šanca na záchranu života. Toxikologické centrum sídli v Univerzitnej nemocnici Bratislava na Limbovej ulici a funguje nonstop na číslach +421 2 5477 4166 a +421 911 166 066. Pri bezvedomí, kŕčoch alebo dýchacích ťažkostiach volajte záchrannú službu.
Čo vziať so sebou do nemocnice
Lekár potrebuje vedieť, ktorú hubu ste jedli, pretože od toho sa odvíja liečba. NTIC preto odporúča doniesť nespracované zvyšky húb, zvyšok jedla z húb alebo zvratky. Odpad z čistenia húb nevyhadzujte, aj odrezky hlúbikov môžu mykológovi pomôcť. Zapíšte si, kedy ste jedli, koľko, kto všetko jedol a kedy prišli prvé ťažkosti.
Čo doma nerobte
Nevyvolávajte vracanie na vlastnú päsť a deťom nikdy nedávajte piť slanú vodu, upozorňuje NTIC. Pri deťoch do šiestich mesiacov sa vracanie nevyvoláva vôbec. O tom, či má zmysel aktívne uhlie alebo iný krok, rozhodne toxikológ po telefóne, ktorý pozná váš konkrétny prípad. Nespoliehajte sa ani na to, že príznaky ustúpili. Pri muchotrávke zelenej je zlepšenie po prvej fáze typické a klamlivé.
Zásady zberu, ktoré naozaj chránia
Bezpečný zber nestojí na poverách, ale na jednom pravidle, ktoré opakuje NTIC aj český prehľad: zbierajte len huby, ktoré poznáte s istotou podľa všetkých znakov. Spornú hubu nikdy neochutnávajte, ani surovú, ani na skúšku. Chuť podľa českého prehľadu odlíši nanajvýš nejedlú hubu od jedlej, nie jedovatú.
Začiatočníci: hríbovité huby
NTIC odporúča neskúseným hubárom zbierať len hríbovité huby, teda tie, ktoré majú na spodnej strane klobúka rúrky namiesto lupeňov. Dubáky, kozáky, masliaky a suchohríby nie sú smrteľne jedovaté. Ani tu však neplatí, že rúrky znamenajú istotu, lebo jedovatý je napríklad hríb satanský. Zbierajte dospelé plodnice, na ktorých sú znaky dobre viditeľné, a huby vždy dôkladne tepelne upravte. Surové huby nejedzte vôbec.
Povery, ktoré neplatia
Strieborná lyžička v kontakte s jedovatou hubou nesčernie, uvádza NTIC. Ani slimáky či červy nie sú dôkazom jedlosti, pretože majú iný metabolizmus a jedy účinné na človeka im neprekážajú. Neplatí ani to, že jedovaté huby horko chutnajú alebo nepríjemne voňajú. Varenie, sušenie ani mrazenie amanitín nezničí, takže ani starostlivá kuchynská úprava nepomôže.
Deti, tehotné ženy a alkohol
Deťom do desiatich rokov NTIC neodporúča dávať jedlo z húb a huby by nemali jesť ani tehotné a dojčiace ženy. Deti a starší ľudia sú na otravy citlivejší. Pozor aj na kombináciu s alkoholom: hnojník atramentový je v mladosti jedlý, ale s alkoholom vyvolá sčervenanie, búšenie srdca a vracanie. Podľa českého prehľadu reakcia hrozí nielen pri jedle, ale aj druhý a tretí deň po ňom.
Do lesa pripravení
Hubárčenie znamená hodiny v tráve a lístí, preto myslite aj na ochranu pred kliešťami. Pred odchodom použite repelent s DEET alebo ikaridínom a po návrate sa prezrite. Ak kliešťa nájdete, postupujte podľa návodu na odstránenie kliešťa pinzetou. Pevná obuv chráni členky v teréne, po zbere ju očistite od blata a vysušte. Kto spája huby s túrou, nájde inšpiráciu v článku za turistikou do Vysokých Tatier.
Šesť pravidiel pred zberom a varením húb
- Zbierajte len huby, ktoré s istotou poznáte podľa všetkých znakov.
- Hubu vyberte celú aj s bázou hlúbika, aby ste videli prípadnú pošvu.
- Lupeňovité huby s prsteňom, pošvou a bielymi lupeňmi nechajte v lese.
- Ako začiatočník sa držte hríbovitých húb a dospelých plodníc.
- Huby nejedzte surové a vždy ich dôkladne tepelne upravte.
- Číslo NTIC si uložte do telefónu a odpad z čistenia húb hneď nevyhadzujte.
Časté otázky
Ako dlho po zjedení muchotrávky zelenej sa objavia príznaky?
Prvé príznaky, teda vracanie a hnačka, prichádzajú podľa NTIC 6 až 24 hodín po jedle. Potom môže nastať zdanlivé zlepšenie, ktoré trvá jeden až dva dni. Pečeň sa však medzitým poškodzuje, preto k lekárovi treba ísť hneď pri podozrení, nie až pri zhoršení.
Zničí varenie alebo sušenie jed muchotrávky?
Nie. NTIC uvádza, že amanitín nezničí sušenie, varenie ani mrazenie. Muchotrávka zelená je teda smrteľne jedovatá v polievke, smaženici aj v sušenom stave.
Ako rozlíšiť muchotrávku zelenú od pečiarky?
Muchotrávka má pri báze hlúbika blanitú pošvu a lupene zostávajú čisto biele aj v dospelosti. Pečiarka pošvu nemá a jej lupene s vekom tmavnú do čiernohneda. Pečiarka ovčia navyše žltne na poranenej koži klobúka a vonia anízom.
Kam volať pri otrave hubami na Slovensku?
Národné toxikologické informačné centrum funguje nonstop na číslach +421 2 5477 4166 a +421 911 166 066. Poradí, čo robiť ďalej, a pri vážnych príznakoch treba hneď k lekárovi alebo volať záchrannú službu. So sebou vezmite zvyšky húb, jedla alebo zvratky.
Sú jedovaté huby poznať podľa toho, že ich nejedia slimáky?
Nie, to je povera. Slimáky a červy majú iný metabolizmus a jedy nebezpečné pre človeka im neprekážajú. Rovnako nefunguje skúška striebornou lyžičkou ani ochutnávanie.
Môžu deti jesť huby?
NTIC neodporúča dávať jedlo z húb deťom do desiatich rokov. Deti sú na jedy z húb citlivejšie a po muchotrávke zelenej na Slovensku v minulosti zomierali aj malé deti. Huby by nemali jesť ani tehotné a dojčiace ženy.
Zdroje
- NTIC: Huby (ntic.sk)
- NTIC: Čo robiť pri otrave (ntic.sk)
- ČLK, Jiří Valenta: Otravy houbami (lkcr.cz)