Zvyky na Troch kráľov sa na Slovensku spájajú s koledníkmi, ktorí chodia s hviezdou, s posvätenou vodou a s nápisom kriedou nad dverami, ktorý prosí o požehnanie domu. Sviatok Zjavenia Pána pripadá na 6. januára a v ľudovom kalendári uzatváral vianočné obdobie. Gréckokatolíci v ten deň slávia Bohozjavenie so svätením vody, pravoslávni Štedrý večer. Prečítajte si, odkiaľ zvyky pochádzajú, čo znamenajú písmená na dverách a ktoré pranostiky sa k sviatku viažu.
V skratke
- Dátum: 6. januára sa slávi Zjavenie Pána, ľudovo Traja králi, jeden z najstarších kresťanských sviatkov.
- Koleda: chlapci v korunách chodia od domu k domu s hviezdou a hrajú trojkráľovú hru.
- Voda a krieda: v kostoloch sa posväcuje voda, soľ a krieda, veriaci si vodu nosia domov.
- Nápis C+M+B: skratka latinského Christus mansionem benedicat, teda Kristus nech požehná tento príbytok.
- Koniec Vianoc: ľudovo na Troch kráľov, liturgicky v nedeľu Krstu Pána po 6. januári.
- Fašiangy: trvajú od Troch kráľov do Popolcovej stredy.
- Gréckokatolíci: slávia Bohozjavenie s veľkým jordánskym svätením vody.
Prečo sa 6. januára slávi Zjavenie Pána
Mudrci z východu, ktorých tradícia urobila kráľmi
Sviatok Zjavenia Pána, ľudovo Traja králi, patrí k najstarším kresťanským sviatkom. Pripomína, že sa Ježiš zjavil svetu ako Mesiáš, Spasiteľ a Boží Syn. Príbeh vychádza z Matúšovho evanjelia, ktoré hovorí len o mudrcoch od východu a neuvádza ich počet, mená ani kráľovskú hodnosť. Počet troch sa odvodil od darov, ktorými boli zlato, kadidlo a myrha. Mená Gašpar, Melichar a Baltazár pridala až neskoršia tradícia a apokryfné spisy.
Prvú zmienku o troch mudrcoch zanechal podľa TASR grécky teológ Origenes v 3. storočí, ich mená sa objavujú v 6. a 7. storočí. Úcta k Trom kráľom bola v stredoveku veľmi rozšírená. Ich údajné ostatky boli uložené v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa dal previezť do Kolína nad Rýnom, a dnes sú v Kolínskom dóme.
Tri zázraky jedného sviatku
Na Východe sa sviatok slávil už od 3. storočia a Cirkev si v ňom pripomínala tri udalosti naraz: príchod mudrcov, Ježišov krst v Jordáne a prvý zázrak na svadbe v Káne Galilejskej. Keď sa v 4. storočí rozšíril na Západ, liturgia sa sústredila najmä na poklonu mudrcov. Kresťania východného obradu si poklonu mudrcov pripomínajú už 25. decembra a 6. januára kladú dôraz na Kristov krst a zjavenie Najsvätejšej Trojice.
Trojkráľová koleda a chodenie s hviezdou
Chlapci v korunách od domu k domu
Najznámejším ľudovým zvykom je trojkráľová obchôdzka. Podľa ľudovej tradície chodili po domoch zvyčajne traja chlapci oblečení podobne ako vianoční betlehemci. Namiesto betlehema často niesli hviezdu, a preto sa ich koledovaniu v niektorých oblastiach hovorí chodenie s hviezdou. Na hlavách mávali papierové koruny alebo biskupské čiapky, podľa Slovakia.travel aj dlhé biele košele. Jeden z nich býval začiernený, pretože podľa tradície bol jeden z kráľov černoch.
Koledníci predvádzali trojkráľovú hru, voľné prerozprávanie novozákonného príbehu o mudrcoch, ktorí sa prišli pokloniť dieťaťu. Chodenie s hviezdou sa podľa Slovakia.travel zachovalo v mnohých regiónoch v rôznych variantoch. Odborníci zo Slovenskej akadémie vied pripomínajú, že koledovanie spájalo divadlo, hudbu a slovesné umenie. Stručný text evanjelia umožňoval príbeh podľa potreby obce rozširovať alebo skracovať. Obchôdzky počas Svätého večera opisujeme v článku o tom, aké sú zvyky na Štedrý deň.
Trojkráľové piesne majú dlhú históriu
Podľa odborníkov z Ústavu hudobnej vedy SAV pochádzajú najstaršie hudobné pamiatky k sviatku z územia Slovenska zo záveru 12. storočia. Prvý historický doklad o trojkráľovom koledovaní je z konca 16. storočia a týka sa Gemera. V 19. storočí zberatelia zaznamenali obchôdzky so spevom len ojedinele, najmä ako súčasť ľudových divadelných hier. Väčšinu trojkráľových kolied zapísali až v 20. storočí z ústnej tradície.
Posviacka vody a domu
Trojkráľová voda, soľ a krieda
K sviatku neodmysliteľne patrí posvätená voda. Kňazi ju posväcujú počas slávnostných omší a podľa TASR pri tom používajú soľ, kriedu a tymian. SITA uvádza, že sa v tento deň posväcuje voda, soľ a krieda spoločne. Veriaci si trojkráľovú vodu z kostola odnášajú domov. Voda zároveň pripomína Kristov krst v Jordáne, jednu z troch udalostí, ktoré si Cirkev na Zjavenie Pána od počiatku pripomínala.
Kňazská koleda a požehnanie príbytkov
V dňoch okolo sviatku chodia kňazi po domoch svojej farnosti a tejto obchôdzke sa hovorí kňazská koleda. Kňaz príbytok pokropí svätenou vodou, požehná ho a kriedou napíše do hornej časti dverí aktuálny rok a písmená C, M, B. Podľa Petra Paľovčíka z Gréckokatolíckej eparchie Košice je posväcovanie domov v týchto dňoch zvykom takmer v každej gréckokatolíckej farnosti. Je zároveň príležitosťou na osobné stretnutie kňaza s väčšinou jeho veriacich.
Čo znamená nápis C+M+B na dverách
Kristus nech požehná tento dom
Písmená, ktoré kňaz napíše kriedou nad dvere, sú podľa TASR aj SITA skratkou latinského požehnania Christus mansionem benedicat. V preklade znamená Kristus nech požehná tento príbytok. Medzi písmená sa vpisujú krížiky a letopočet sa rozdelí na dve polovice, jedna stojí pred písmenami a druhá za nimi. Nápis tak spája prosbu o požehnanie domu s rokom, na ktorý sa vzťahuje, a zostáva na dverách ako pripomienka sviatku.
Iniciály mudrcov G+M+B
Ľudový výklad číta tie isté písmená inak, ako začiatočné písmená mien mudrcov Gašpar, Melichar a Baltazár. Slovakia.travel pri opise kňazskej koledy uvádza práve tvar G.M.B. s iniciálami troch kráľov. Oba výklady sa v praxi prekrývajú, pretože písmená latinskej vety a mien mudrcov sa takmer zhodujú. Ak teda na dverách uvidíte namiesto písmena C písmeno G, ide o ten istý zvyk, len s iným dôrazom.
Koniec Vianoc a začiatok fašiangov
Kedy sa končia Vianoce
V ľudovom kalendári Traja králi uzatvárali vianočné obdobie, ako pripomína Slovakia.travel. SITA uvádza, že v západnej kresťanskej tradícii sviatok uzatvára dvojtýždňové obdobie Vianoc. Liturgicky je to o niečo neskôr. Rímskokatolícka cirkev od roku 1969 slávi Krst Pána v nedeľu po 6. januári a týmto dňom sa vianočné obdobie liturgického roka končí. Dovtedy sa Krst Pána slávil práve 6. januára spolu so Zjavením Pána.
Dokedy nechať stromček a betlehem
Jeden záväzný dátum na odstrojenie stromčeka neexistuje a rodiny sa riadia vlastným zvykom. Kto sa chce držať cirkevného kalendára, môže nechať stromček aj betlehem až do nedele Krstu Pána, keď sa vianočné obdobie liturgicky končí. Kto sa riadi ľudovou tradíciou, odstrojí ho po Troch kráľoch, ktoré Vianoce uzatvárali.
Fašiangy sa začínajú po Troch kráľoch
Po sviatku sa začínal čas zábav. Podľa etnografky Klaudie Buganovej z Východoslovenského múzea v Košiciach trvajú fašiangy od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Ich dĺžka sa mení, pretože závisí od Veľkej noci, ktorá je pohyblivým sviatkom. Typické boli sprievody a obchôdzky v maskách s tancom a spevom. Maskovaní sa pri dverách pýtali „Máte fašiang?“ a žiadali tak pohostenie. Nosili ražeň alebo šabľu, na ktorú im domáci napichli slaninu či klobásu.
Masky sa líšili podľa regiónu. Na východnom Slovensku sa muži prezliekali za ženy, ktoré symbolizovali plodnosť, na západe boli podľa Buganovej typické masky v slamených oblekoch s veľkými goliermi a vysokými čiapkami. Po druhej svetovej vojne sa fašiangové zvyky začali vytrácať, v niektorých spišských obciach však pretrvávajú. Ak vás zaujíma, ako vyzeral ľudový rok ešte pred adventom, prečítajte si, aké boli zvyky na Katarínu.
Pranostiky na Troch kráľov
O minútu dlhší deň
Ľudia od zimného slnovratu pozorne sledovali, ako pribúda svetla, a TASR pripomína pranostiky, ktoré to zachytávajú. O Lucii sa vravelo, že z noci upíja, ale dňu nepridá. Na Nový rok sa deň predĺžil o kurací krok a na Troch kráľov sa hovorí „Na Tri krále o minutu dále“. Na Hromnice to už bolo o hodinu viac. O stridžích dňoch v polovici decembra píšeme v článku o tom, aké sú zvyky na Luciu.
Na Tri krále zima stále
Ďalšie pranostiky sa týkajú počasia. Slovenský hydrometeorologický ústav na svojom webe uvádza porekadlá „Na Tri krále zima stále“ a „Na Tri krále mrzne stále“. Proti nim stojí pranostika „Traja králi púšťajú vodu na polia“, ktorá počíta aj s oteplením. Do budúcnosti sa ľudia pozerali aj skôr, napríklad pri ľúbostných veštbách na Ondreja, keď nešlo o počasie, ale o ženícha.
Bohozjavenie a Jordán u gréckokatolíkov
Veľké jordánske svätenie vody
Gréckokatolíci slávia 6. januára Bohozjavenie, jeden zo svojich najväčších sviatkov. Pripomína Kristov krst v Jordáne, pri ktorom sa Boh zjavuje ako Svätá Trojica. Slovenské gréckokatolícke farnosti sa podľa Timoteja Fedora zo Slovenského národného múzea, Múzea rusínskej kultúry v Prešove, riadia gregoriánskym kalendárom, preto sviatok pripadá na rovnaký deň ako Traja králi u rímskych katolíkov. Súčasťou slávnosti je veľké jordánske svätenie vody.
Voda sa podľa Petra Paľovčíka z Gréckokatolíckej eparchie Košice posväcuje vzývaním Svätého Ducha cez trojité požehnanie. Kňaz ponorí do vody sviece, dýchne na hladinu a ponorí do nej ruku, nakoniec do vody ponorí kríž. Potom pokropí prítomných veriacich aj chrám. Veriaci sa môžu z posvätenej vody napiť alebo si ju odniesť domov. Na niektorých miestach sa obrad koná pod holým nebom pri potoku či vodnej nádrži.
Ísť na Jordán po vodu
Gréckokatolíci tradične chodili svätiť vodu na potoky. Podľa Fedora sa dnes voda svätí prevažne v chrámoch, no v niekoľkých obciach sa obrad stále koná priamo na potoku. V Jakubanoch pri Starej Ľubovni miestni hovoria, že idú na Jordán po vodu, a sviatok nazývajú Bohojavlenije. Ľudia si po posvätení umyjú tvár, aby boli zdraví, a vodu si naberú do nádob. Podľa tradície tak zlý duch neobchádza ich domácnosti ani hospodárstva.
K posvätenej vode sa v Jakubanoch viaže aj zákaz. Týždeň po posvätení sa v potoku nesmie prať ani inak znečisťovať posvätenú vodu. Procesia vychádza z cerkvi dopoludnia, vpredu sa nesú obrazy nazývané trojice, za nimi idú kňazi a potom ostatní veriaci.
Pravoslávni slávia Štedrý večer
Pravoslávni veriaci na Slovensku sa riadia juliánskym kalendárom, okrem niekoľkých obcí. Pre nich je 6. január predvečerom Narodenia Krista, teda štedrým večerom, a Bohozjavenie slávia až 19. januára. Večera sa skladá z pôstnych jedál bez mäsa, mlieka a vajec, napríklad z pirohov, hustých polievok či jedál z kyslej kapusty a sušených húb. Podľa Fedora mala pôvodne dvanásť chodov na pamiatku dvanástich apoštolov.
Ako zachovať zvyky na Troch kráľov doma
Mnohé trojkráľové zvyky sa dajú zachovať aj v rodine, bez veľkých príprav. Ide o drobné úkony, ktoré deťom pomáhajú pochopiť, prečo sa sviatok slávi a čím sa končí vianočný čas. Podobne fungujú aj decembrové sviatky, o ktorých píšeme v článku o tom, aké sú mikulášske tradície na Slovensku.
Šesť zvykov na Troch kráľov, ktoré môžete zachovať aj dnes
- Trojkráľová voda: prineste si z kostola posvätenú vodu domov.
- Požehnanie domu: dohodnite si vo farnosti kňazskú koledu a nápis C+M+B nad dverami.
- Trojkráľová hra: zahrajte si s deťmi príbeh mudrcov s papierovými korunami a hviezdou.
- Tri dary: pripomeňte deťom zlato, kadidlo a myrhu, ktoré mudrci priniesli.
- Stromček a betlehem: odstrojte ich po Troch kráľoch alebo po nedeli Krstu Pána.
- Pranostika: všimnite si, či na Troch kráľov mrzne, alebo sa oteplí.
Časté otázky
Aké sú zvyky na Troch kráľov na Slovensku?
K najznámejším patrí trojkráľová koleda, pri ktorej chlapci v korunách chodia s hviezdou od domu k domu. V kostoloch sa posväcuje voda, soľ a krieda a kňazi pri kňazskej kolede píšu nad dvere rok a písmená C+M+B. Sviatkom sa ľudovo končili Vianoce a začínali fašiangy.
Čo znamená nápis C+M+B na dverách?
Písmená sú skratkou latinského požehnania Christus mansionem benedicat, teda Kristus nech požehná tento príbytok. Ľudový výklad ich číta aj ako iniciály mudrcov Gašpar, Melichar a Baltazár. Kňaz ich píše kriedou do hornej časti dverí spolu s rokom.
Kedy sa končia Vianoce?
Ľudovo sa Vianoce končili na Troch kráľov, 6. januára. Liturgicky sa vianočné obdobie v rímskokatolíckej cirkvi končí sviatkom Krstu Pána, ktorý sa slávi v nedeľu po 6. januári. Dovtedy môže zostať aj stromček a betlehem.
Kedy sa začínajú fašiangy?
Fašiangy sa začínajú po Troch kráľoch a trvajú do Popolcovej stredy. Ich dĺžka sa každý rok mení, pretože závisí od dátumu Veľkej noci. Typické pre ne boli sprievody v maskách, tanec, spev a pohostenie.
Ako slávia 6. január gréckokatolíci?
Gréckokatolíci slávia Bohozjavenie, ktoré pripomína Kristov krst v Jordáne. Súčasťou sviatku je veľké jordánske svätenie vody, v niektorých obciach priamo na potoku. Veriaci si posvätenou vodou umývajú tvár a odnášajú si ju domov.

