Zvyky na Katarínu: čerešňová vetvička, zábava a pranostiky

Zvyky na Katarínu 25. novembra: prečo sa čerešňová vetvička sadila do črepníka, čo sa nesmelo robiť pre koleso svätice, ako vyzerala posledná zábava pred adventom a čo hovoria pranostiky.

Zvyky na Katarínu otvárali na slovenskom vidieku predvianočné obdobie a sviatok 25. novembra patril k najživším dňom neskorej jesene. Dievčatá zasádzali do črepníka čerešňovú vetvičku, ktorá mala do Štedrého dňa prezradiť blízku svadbu, ženy chystali poslednú tancovačku pred adventom a gazdiné čakali, kto im ako prvý prekročí prah. Prečítajte si, kto bola svätá Katarína, prečo sa jej deň pokladal za prvý stridží deň, čo sa na Katarínu nesmelo robiť a ktoré pranostiky sa k nej viažu.

V skratke

  • Dátum: sviatok svätej Kataríny Alexandrijskej je v rímskokatolíckom kalendári 25. novembra, východné cirkvi ho slávia 24. novembra.
  • Stridžie dni: Katarína bola prvým z nich, nasledovali Ondrej, Barbora a Lucia.
  • Čerešňová vetvička: ak do Štedrého dňa rozkvitla, dievča sa mohlo tešiť na svadbu.
  • Katarínska zábava: posledná tancovačka pred adventom, na ktorej si tanečníka vyberali ženy.
  • Prvý návštevník: do domu mal ako prvý vstúpiť muž, žena podľa povery prinášala rozbitý riad.
  • Zákazy: nesmelo sa pracovať s ničím, čo má koleso, teda ani priasť na kolovrátku, a nesmelo sa šiť.

Kto bola svätá Katarína Alexandrijská

Vzdelaná dievčina z Alexandrie

Katarína podľa legendy pochádzala zo vznešeného rodu v egyptskej Alexandrii a žila na prelome 3. a 4. storočia. Bola mimoriadne vzdelaná a verejne sa postavila proti uctievaniu pohanských bohov. Panovník Maxentius proti nej zvolal päťdesiat učencov, ktorí ju mali v spore premôcť, no ona ich podľa rozprávania presvedčila o kresťanstve. Cirkevní historici upozorňujú, že ide do veľkej miery o legendárnu postavu a takmer všetko, čo o nej vieme, pochádza až z neskorších storočí.

Zlomené koleso a mučeníctvo

Ponuku sobáša odmietla, lebo sa zasvätila Kristovi. Vo väzení podľa legendy obrátila na kresťanstvo panovníkovu manželku aj dvesto vojakov. Mali ju umučiť na kolese s hrotmi, no koleso sa zlomilo, a tak ju sťali mečom. Zlomené koleso sa stalo jej najznámejším atribútom a na obrazoch ho sprevádza meč, mučenícka palma a koruna. Podľa povesti preniesli anjeli jej telo na vrch Sinaj, kde dnes stojí známy Kláštor svätej Kataríny.

Patrónka dievčat, študentov aj mlynárov

V stredoveku patrila k najobľúbenejším sväticiam a zaradili ju medzi štrnástich pomocníkov v núdzi. Uctievajú ju ako patrónku mladých dievčat, študentov, filozofov, advokátov a knižníc. Pre koleso, ktoré sa s ňou spája, si ju za ochrankyňu zvolili aj kolári, mlynári či hrnčiari. Práve spojenie s dievčatami vysvetľuje, prečo sa na jej deň toľko veštilo o vydaji. Na Slovensku jej je zasvätených viacero kostolov, napríklad v Kremnici, Banskej Štiavnici, Dolnom Kubíne či Handlovej.

Prečo bola Katarína prvým stridžím dňom

Koniec poľných prác a začiatok zimy

Koniec novembra znamenal na dedine zlom v roku. Práce na poli boli hotové, dobytok sa prestal vyháňať na pašu a dni sa citeľne skracovali. Dlhé tmavé večery ľudia znášali ťažko a spájali ich s pocitom ohrozenia. Verili, že v tomto čase sa zlé sily sústreďujú a strigy majú viac odvahy škodiť ľuďom, dobytku aj domu. Katarína preto otvárala obdobie, ktoré naši predkovia nazývali stridžími dňami.

Od Kataríny po Luciu

K stridžím dňom sa okrem Kataríny počítal aj Ondrej 30. novembra, Barbora 4. decembra a Lucia 13. decembra. Každý z nich mal vlastné ochranné rituály aj veštby. Ak vás zaujíma, ako obdobie pokračovalo, nadväzujú na Katarínu zvyky na Ondreja s liatím olova, ktoré patrili k najznámejším ľúbostným veštbám roka. Rad stridžích dní potom uzatvárala Lucia, ktorej sviatok mal medzi nimi osobitné postavenie.

Zvyky na Katarínu v domácnosti

Ako prvý mal prísť muž

Najdôležitejšie bolo, kto na Katarínu vkročí do domu ako prvý. Muž bol vítaný, lebo mal odháňať zlé sily. Ak by prvá prišla žena, gazdinej sa podľa povery mal celý rok rozbíjať riad. Ženy preto v tento deň radšej nechodili na návštevy a domáci, ktorí sa báli nežiaducej návštevy, vyzerali z okna okoloidúcich mužov a volali ich dnu.

Chlapci chodili s oceľou

Na Katarínu chodili chlapci po dedine s takzvanou oceľou a pred domami odriekali vinše. Gazdiné ich za to obdarovali koláčmi, jablkami alebo drobnými peniazmi. Obchôdzky od domu k domu patria k predvianočnému obdobiu dodnes, najmä na začiatku decembra, o čom píšeme v článku Mikuláš na Slovensku, kde sa spomína aj čert a anjel.

Čo sa na Katarínu nesmelo robiť

Pretože atribútom svätice je koleso, nesmelo sa v tento deň pracovať s ničím, čo sa točí. Ženy nepriadli na kolovrátkoch, nemlelo sa a nesmelo sa ani šiť či vyšívať. Podľa povery by porušenie zákazu prinieslo poranené prsty a slabú úrodu. Zákaz sa tak priamo odvodzoval od legendy o kolese, ktoré sa pri mučení svätice zlomilo, a pripomínal ho každý kolovrátok v izbe.

Čerešňová vetvička a ďalšie veštby

Vetvička, ktorá mala rozkvitnúť do Vianoc

Najznámejším zvykom na Katarínu je čerešňová vetvička. Dievčatá, ktoré túžili po vydaji, odrezali konárik čerešne, prípadne slivky alebo orgovánu, a zasadili ho do črepníka postaveného pri peci. Každý deň ho polievali vodou, ktorú prinášali z potoka v ústach. Ak vetvička do Štedrého dňa rozkvitla, malo nasledovať svadobné šťastie do roka a do dňa. Na Štedrý deň sa z rozkvitnutých vetvičiek veštilo aj o splnení želaní.

Ihla vo vŕbe na východnom Slovensku

Na východe Slovenska skúšali dievčatá svoje šťastie inak. Pichali ihlou do vŕby a sledovali, čo sa stane. Ak sa ihla zlomila, znamenalo to, že dievča ostane starou dievkou. Ak prešla, svadba bola na dosah. Na Katarínu sa však veštbami nekončilo. V ďalších stridžích dňoch dievčatá pokračovali, na Ondreja liali olovo a varili halušky s menami chlapcov.

Katarínska zábava: posledná pred adventom

Dámska volenka

Katarínska zábava bola poslednou tancovačkou pred adventom a často trvala až do rána. Prípravu mali na starosti ženy a na tento večer platilo ženské právo, takzvaná dámska volenka. Ženy si vyberali, s kým budú tancovať, ponúkali mužom pálenku, sušené ovocie, pečivo alebo kvety. Mužom sa voľba tanečnice vrátila podľa niektorých opisov až po polnoci, keď sa začínala pánska volenka.

Advent bez svadieb a muziky

Po Kataríne sa veselosť končila. Advent bol časom pôstu a stíšenia, zábavy sa nekonali a svadby sa nestrojili. Výnimkou boli skromné obrady vdovcov a vdov. Preto mala katarínska zábava pre mládež taký význam: bola na dlhé týždne poslednou príležitosťou zatancovať si a zoznámiť sa. Ako sa predvianočné obdobie potom zavŕšilo, opisujeme v článku o tom, aké vianočné zvyky dodržiavame dodnes.

Pranostiky na Katarínu

Katarína na ľade, Vianoce na blate

Najznámejšia pranostika hovorí, že keď je Katarína na ľade, budú Vianoce na blate. Staršia podoba znie „Keď na Katrenu stojí hus na ľade, na Kračun bude stáť na blate“, pričom Kračun je staré slovanské pomenovanie zimného slnovratu. Ďalšie pranostiky tvrdia, že na svätú Katarínu sa skryjeme pod perinu, že sneh na Katarínu veští vysoké obilie a že aké je počasie na Katarínu, také bude aj v januári.

Ako pranostiky čítať

Pranostiky sú ľudová skúsenosť nazbieraná počas generácií, nie predpoveď počasia. V rôznych regiónoch mali rôzne podoby, ako ukazuje aj staršie znenie s husou a Kračunom. Skôr ako pravidlo ich berte ako zaujímavý pohľad na to, čo si naši predkovia všímali. Podobné pranostiky sa viažu aj k ďalším stridžím dňom, ako ukazujú zvyky na Luciu, ktorá zimné obdobie veštieb uzatvárala.

Päť zvykov na Katarínu, ktoré môžete zažiť aj dnes

  1. Zasaďte čerešňovú vetvičku. Odrežte konárik čerešne alebo slivky, dajte ho do vázy s vodou a sledujte, či do Štedrého dňa rozkvitne.
  2. Usporiadajte dámsku volenku. Na rodinnej oslave či plese nechajte voľbu tanečníka na ženách, ako to bolo pri katarínskej zábave.
  3. Všímajte si počasie. Zapíšte si, aké je 25. novembra, a porovnajte to so Štedrým dňom a s januárom.
  4. Navštívte Katarínku. Kostol a kláštor zo 17. storočia pri obciach Naháč a Dechtice v Trnavskom kraji nesú meno svätice.
  5. Pripravte sa na advent. Katarína bola posledným dňom zábavy, preto je vhodnou chvíľou naplánovať si pokojnejší predvianočný čas.

Časté otázky

Kedy má Katarína meniny a sviatok?

Katarína má v slovenskom kalendári meniny 25. novembra. V ten istý deň slávi rímskokatolícka cirkev sviatok svätej Kataríny Alexandrijskej, východné cirkvi si ju pripomínajú o deň skôr, 24. novembra.

Aké sú najznámejšie zvyky na Katarínu?

Najznámejšie je zasadenie čerešňovej vetvičky, ktorá mala do Štedrého dňa rozkvitnúť a prezradiť blízku svadbu. K Kataríne patrila aj posledná zábava pred adventom s dámskou volenkou, obchôdzky chlapcov s vinšom a povera, že ako prvý má do domu vstúpiť muž.

Prečo sa na Katarínu nesmelo priasť?

Atribútom svätej Kataríny je koleso, na ktorom ju mali umučiť. Ľudia preto verili, že v jej deň sa nemá pracovať s ničím, čo sa točí, teda ani s kolovrátkom či mlynom. Porušenie zákazu malo priniesť poranené prsty a slabú úrodu.

Prečo sa Katarína pokladá za prvý stridží deň?

Koniec novembra prinášal dlhé noci a ľudia verili, že vtedy majú zlé sily a strigy najväčšiu moc. Katarína otvárala rad čarovných dní, ku ktorým patrili aj Ondrej, Barbora a Lucia. V týchto dňoch sa dom chránil a zároveň sa najviac veštilo.

Čo znamená pranostika Katarína na ľade, Vianoce na blate?

Pranostika hovorí, že ak je na Katarínu mráz a ľad, budú Vianoce teplé a blatisté. Ide o ľudovú skúsenosť, nie o spoľahlivú predpoveď, a jej staršia podoba hovorí o husi, ktorá stojí na ľade na Katrenu a na blate na Kračun.

Zdroje

Leave a Reply