V rohu spálne sa objavia sivé bodky, za skriňou je stena čierna a v izbe cítiť zatuchnutý pach. Ako odstrániť pleseň zo steny? Malú plochu umyte vodou so saponátom alebo prípravkom proti plesni, stenu dôkladne vysušte a hneď potom riešte, odkiaľ sa vlhkosť berie. Bez toho druhého kroku sa pleseň na rovnakom mieste objaví znova. Rady nižšie vychádzajú z odporúčaní americkej agentúry EPA, amerického úradu CDC a britskej zdravotníckej agentúry UKHSA.
V skratke
- Najprv príčina: pleseň rastie tam, kde je dlhodobo vlhko. Bez odstránenia vlhkosti je čistenie len dočasné.
- Malá plocha svojpomocne: EPA uvádza hranicu zhruba 10 štvorcových stôp, teda menej ako jeden štvorcový meter.
- Čistenie: voda so saponátom alebo prípravok proti plesni, potom úplné vysušenie.
- Ochrana: respirátor, gumené rukavice a okuliare, počas práce otvorené okno.
- Nikdy nemiešajte chlórový prípravok s čističmi s amoniakom, vzniká jedovatý plyn.
- Nepretierajte plesnivú stenu farbou, pokiaľ nie je vyčistená a suchá.
- Prevencia: vlhkosť vzduchu ideálne 30 až 50 %, pravidelné vetranie a nábytok odsunutý od obvodových stien.
Prečo sa na stene objaví pleseň
Pleseň potrebuje na rast predovšetkým vlhkosť. Spóry sú vo vzduchu bežne, no rozrastú sa až na povrchu, ktorý zostáva dlhší čas mokrý alebo vlhký. Britská agentúra UKHSA rozlišuje štyri hlavné zdroje vlhkosti v byte. Najčastejšia je kondenzácia, ďalej voda prenikajúca zvonka cez poškodené steny, strechu či okná, vzlínajúca vlhkosť zo zeme a vlhkosť po haváriách, napríklad z prasknutého potrubia alebo pretečenej vane. Každý z nich sa rieši inak.
Kondenzácia na studenom povrchu
Vzduch v byte nesie vodnú paru z varenia, sprchovania, sušenia bielizne aj z dýchania. Keď sa teplý vlhký vzduch dotkne studenej plochy, para sa na nej zrazí na vodu. UKHSA uvádza ako typické miesta rámy okien, rohy miestností a spodné časti stien za gaučom alebo skriňou. Práve tam sa vzduch najmenej hýbe a stena je najchladnejšia. Ak sa pleseň objavuje hlavne v zime a v rohoch obvodových stien, kondenzácia je najpravdepodobnejšia príčina.
Zatekanie a vzlínajúca vlhkosť
Iný obraz má vlhkosť, ktorá prichádza zvonka alebo zo zeme. Mokrá škvrna pod stropom po daždi, vlhký pás pri podlahe v starom dome alebo fľak okolo potrubia nesúvisia s tým, ako vetráte. Tu samotné čistenie ani vetranie nepomôže, pretože voda sa do muriva dostáva stále znova. Stenu treba najprv opraviť. V bytovom dome to zvyčajne znamená obrátiť sa na správcu alebo vlastníka.
Tepelné mosty v rohoch a pri oknách
Niektoré miesta na stene sú chladnejšie než zvyšok, napríklad roh, kde sa stretáva obvodová stena so stropom, okolie okenného rámu alebo kút pod stropom. Odborne sa im hovorí tepelné mosty. Teplo cez ne uniká rýchlejšie, povrch steny je studený a para sa na ňom zráža skôr. Pleseň okolo okenného rámu je preto veľmi častá a s okennými rámami a parapetmi poradí aj staršia príručka, ako sa zbaviť plesne pri oknách. Pri stene platí rovnaký princíp, len plocha býva väčšia.
Je pleseň na stene nebezpečná pre zdravie
Britská agentúra UKHSA uvádza, že zdravotné účinky vlhkosti a plesne v byte sa môžu týkať každého. Americký úrad CDC opisuje upchatý nos, bolesť hrdla, kašeľ alebo pískanie pri dýchaní, pálenie očí či vyrážku. Zároveň dodáva, že niektorí ľudia nemusia mať žiadne príznaky.
Kto je ohrozený viac
Podľa CDC môžu mať ľudia s astmou alebo alergiou na plesne silnejšie reakcie. Ľudia s oslabenou imunitou a s chronickým ochorením pľúc môžu dostať plesňovú infekciu pľúc. UKHSA k rizikovým skupinám pridáva deti a starších ľudí. Ak v byte žije niekto z nich, s plesňou neotáľajte a pri čistení ho do miestnosti nepúšťajte. Ako upratovať jednotlivé miestnosti, keď je doma alergik v domácnosti, sa oplatí naplánovať aj pre obdobie po vyčistení.
Ako odstrániť pleseň zo steny bezpečne
Svojpomocne zvládnete menšiu plochu. EPA hovorí o ploche menšej ako približne 10 štvorcových stôp, čo je o niečo menej ako jeden štvorcový meter. Pred začatím si pripravte vedro s teplou vodou, saponát alebo prípravok proti plesni, hubku či kefu, handry na jedno použitie a vrecia na odpad. Nábytok odsuňte od steny a podlahu pod ňou zakryte fóliou. Spóry sa pri drhnutí uvoľňujú do vzduchu, preto počas práce nechajte okno otvorené a dvere do ostatných izieb zatvorené.
Ochranné pomôcky
EPA odporúča dobre priliehajúci respirátor triedy N-95. K nemu dlhé rukavice siahajúce do polovice predlaktia z gumy, nitrilu alebo PVC a ochranné okuliare bez vetracích otvorov. Pri drhnutí sa do vzduchu dostáva najviac spór.
Umytie a vysušenie
Na umývateľné povrchy, ako je kachličková stena, umývateľná farba alebo omietka s pevným povrchom, EPA radí pleseň vydrhnúť vodou so saponátom a stenu úplne vysušiť. UKHSA uprednostňuje prípravky určené proti plesni pred chlórom a tiež zdôrazňuje dôkladné vysušenie. Pri prípravku sa riaďte návodom na etikete, najmä časom pôsobenia a vetraním. Handry po práci vyhoďte do zaviazaného vreca. Stenu potom nechajte schnúť pri otvorenom okne alebo zapnutom odvlhčovači, kým nebude na dotyk suchá.
Chlór áno alebo nie
Chlórový prípravok nie je pri čistení plesne nutný. EPA ho neuvádza ako bežný krok a hovorí, že prichádza do úvahy len v odôvodnených prípadoch, napríklad pri ľuďoch s oslabenou imunitou. EPA aj CDC zhodne varujú, že chlór sa nikdy nesmie miešať s čističmi obsahujúcimi amoniak, pretože vzniká jedovatý plyn. EPA navyše upozorňuje, že aj odumretá pleseň môže vyvolať alergickú reakciu. Nestačí ju teda len zabiť, treba ju zo steny mechanicky odstrániť.
Tapeta, sadrokartón a porézne materiály
Savé materiály sa vyčistiť poriadne nedajú. EPA uvádza, že stropné podhľady, koberce a podobné porézne materiály môže byť nutné po napadnutí plesňou vyhodiť. Pri tapete to znamená ju strhnúť, pri sadrokartóne často vymeniť poškodený kus. Tu však pozor: EPA upozorňuje, že odkrytie skrytej plesne pod tapetou alebo za sadrokartónom môže uvoľniť veľké množstvo spór. Ak tušíte rozsiahlejšie napadnutie, prenechajte túto časť odborníkovi.
Čo robiť po vyčistení steny
Vyčistená stena ešte neznamená vyriešený problém. UKHSA výslovne píše, že samotné odstránenie plesne z povrchu nezabráni jej návratu. Za hotové podľa EPA považujte čistenie až vtedy, keď je opravený zdroj vlhkosti a v miestnosti nevidno pleseň ani necítiť zatuchnutý pach. Ak sa sivé bodky objavia znova na tom istom mieste, príčina pretrváva a treba sa jej venovať dôkladnejšie.
Kedy volať odborníka
Pomoc firmy alebo stavebného odborníka má zmysel vo viacerých situáciách. Prvou je väčšia plocha, nad hranicu, ktorú EPA uvádza pre svojpomocné čistenie. UKHSA píše, že väčšie plochy by mali riešiť len kvalifikovaní odborníci. Druhou je pleseň po zatečení kanalizačnou alebo inak znečistenou vodou, kde EPA tiež odporúča odborníka. Treťou je opakovaný návrat plesne napriek vetraniu, ktorý naznačuje tepelný most, zatekanie alebo vzlínajúcu vlhkosť. EPA radí overiť si, že firma má skúsenosti práve s plesňou, a pri zatekaní zo spoločných častí domu informujte správcu alebo prenajímateľa.
Prevencia: vetranie a vlhkosť vzduchu
EPA odporúča udržiavať relatívnu vlhkosť vzduchu v byte pod 60 %, ideálne medzi 30 a 50 %. CDC odporúča nepresahovať 50 %. Hodnotu si overíte jednoduchým vlhkomerom, ktorý položte do miestnosti s plesňou, nie k oknu. Ak vlhkosť dlhodobo stúpa nad tieto hodnoty, pomôže častejšie nárazové vetranie alebo odvlhčovač. Po zatečení alebo havárii treba podľa EPA aj CDC zasiahnuté miesto vysušiť do 24 až 48 hodín, inak pleseň začne rásť.
Para z domácnosti
UKHSA radí variť s pokrievkou, pri varení a sprchovaní zatvárať dvere do ostatných izieb a používať odsávač v kuchyni aj kúpeľni. CDC dodáva, že odsávače by mali viesť vzduch von, nie späť do bytu. Bielizeň sušte podľa možnosti vonku alebo na balkóne, nie v spálni. EPA radí pri sprchovaní zapnúť ventilátor alebo otvoriť okno. Pri rýchlom upratovaní kúpeľne sa oplatí skontrolovať aj rohy pod stropom.
Nábytok a studené steny
UKHSA odporúča nechať medzeru medzi nábytkom a obvodovou stenou. Skriňa natlačená na studenú stenu bráni prúdeniu vzduchu a za ňou sa vytvorí chladný kút, kde sa para zráža najľahšie. Pravidelné vetranie podľa UKHSA patrí k základom. Ak sa za nábytkom pleseň už raz objavila, kontrolujte toto miesto pri každom väčšom upratovaní.
| Kde je pleseň | Najčastejšia príčina | Čo urobiť |
|---|---|---|
| Roh obvodovej steny, hlavne v zime | Kondenzácia, tepelný most | Vyčistiť, vetrať, sledovať vlhkosť, pri návrate odborník |
| Za skriňou alebo gaučom | Kondenzácia, chýbajúce prúdenie vzduchu | Vyčistiť, odsunúť nábytok od steny |
| Okolo okna a v nadpraží | Kondenzácia, tepelný most | Vyčistiť, nárazovo vetrať, skontrolovať tesnenie |
| Pod stropom po daždi | Zatekanie zvonka | Opraviť strechu alebo fasádu, potom čistiť |
| Pás pri podlahe v starom dome | Vzlínajúca vlhkosť | Stavebný odborník, samotné čistenie nepomôže |
| Okolo potrubia | Netesnosť, havária | Opraviť potrubie, vysušiť do 24 až 48 hodín |
Šesť chýb pri odstraňovaní plesne zo steny
- Čistiť bez riešenia príčiny. Pleseň sa vráti, ak stena zostane vlhká.
- Pretrieť škvrnu farbou. Farba na plesnivom podklade sa odlupuje a pleseň rastie ďalej.
- Miešať chlór s inými čističmi. S amoniakom vzniká jedovatý plyn.
- Pracovať bez respirátora a okuliarov. Pri drhnutí sa uvoľňuje najviac spór.
- Nechať stenu vlhkú. Bez dôkladného vysušenia pleseň rýchlo vyrastie znova.
- Púšťať sa do veľkej plochy svojpomocne. Rozsiahle napadnutie patrí odborníkovi.
Keď je stena po odstránení plesne suchá a chcete z nej zmyť aj bežné šmuhy či mastné fľaky, pozrite si, ako umyť steny podľa triedy farby a druhu tapety tak, aby na maľovke neostali lesklé miesta.
Časté otázky
Ako odstrániť pleseň zo steny doma?
Malú plochu vydrhnite vodou so saponátom alebo prípravkom proti plesni a stenu úplne vysušte. Pracujte s respirátorom, rukavicami a okuliarmi pri otvorenom okne. Potom zistite, odkiaľ sa vlhkosť berie, inak sa pleseň na tom istom mieste objaví znova.
Stačí pleseň na stene pretrieť farbou?
Nestačí. EPA odporúča plesnivé povrchy nenatierať, pretože farba sa na nich bude odlupovať a pleseň pod ňou môže rásť ďalej. Stenu najprv vyčistite, nechajte vyschnúť a až potom maľujte.
Treba na pleseň použiť chlór?
Nie je to nutné. Na tvrdé povrchy podľa EPA stačí voda so saponátom a britská UKHSA uprednostňuje prípravky proti plesni. Ak chlór predsa použijete, nikdy ho nemiešajte s čističmi s amoniakom, pretože vzniká jedovatý plyn.
Prečo sa pleseň objavuje v rohoch a za skriňou?
Rohy obvodových stien a miesta za nábytkom sú najchladnejšie a vzduch sa tam takmer nehýbe. Vodná para z bytu sa na studenom povrchu zráža a stena zostáva vlhká. Pomôže pravidelné vetranie a medzera medzi nábytkom a stenou.
Aká vlhkosť vzduchu v byte zabráni plesni?
EPA odporúča udržiavať vlhkosť pod 60 %, ideálne medzi 30 a 50 %, a CDC radí nepresahovať 50 %. Hodnotu si overíte vlhkomerom. Ak je dlhodobo vyššia, vetrajte častejšie alebo použite odvlhčovač.
Kedy treba volať odborníka na pleseň?
Keď je napadnutá plocha väčšia, zhruba nad jeden štvorcový meter, keď stena zateká alebo vlhne zospodu, alebo keď sa pleseň napriek vetraniu stále vracia. Odborníka zavolajte aj pri podozrení na skrytú pleseň pod tapetou či sadrokartónom, kde odkrytie uvoľní veľa spór.
Zdroje
- A Brief Guide to Mold, Moisture and Your Home (epa.gov)
- About Mold and Your Health (cdc.gov)
- Health risks of damp and mould (gov.uk)